OSNOVY

SLOVENSKÝ JAZYK

Výučba materinského jazyka je kľúčovým predmetom štvorročného aj osemročného štúdia. Keďže participuje na všetkých stránkach rozvoja osobnosti vyučuje sa vo všetkých ročníkoch. Je prostriedkom k výučbe ostatných jazykov - slovanských aj neslovanských, ale aj k ďalším spoločensko-vedným predmetom, hlavne k Dejepisu. Špecifikom jazykového vyučovania je, na rozdiel od iných predmetov, že žiak musí osvojené poznatky preukázať nielen zručnosťou, ale aj návykom v hovorenom i písomnom prejave. Ďalším špecifikom je, že z tematických celkov ťažko niečo vynechať - všetky poznatky sa dopĺňajú. V jazyku vedú k synteticko-analytickému mysleniu a pri literatúre od naivného zážitkového čítania k analytickej interpretácii textov. K charakteristickým znakom patrí aj skutočnosť, že je predmet trojzložkový a pomer hodinovej dotácie pre jazyk, literatúru a slohovú výchovu je rôzny. V prvých dvoch ročníkoch 8-ročného štúdia je v prospech jazyka so slohom a postupne sa mení v prospech literatúry, pričom sa slohová výchova stáva súčasťou výučby jazyka tak, ako je to počas celého 4-ročného štúdia.

CIELE VYUČOVANIA

• V jazykovej rovine je cieľom naučiť žiakov v hovorených prejavoch uplatňovať zásady rétoriky, v písaných textoch správne používať interpunkciu, odseky, dodržiavať pravopisnú normu, orientovať sa v jazykovednej terminológii a hlavne tvoriť rozličné druhy textov vo všetkých jazykových štýloch, a to v ústnej aj písomnej forme.
• V literárnej rovine sú žiaci vedení k rozvoju estetického a kritického vnímania textov, k osvojeniu si základných literárno - vedných pojmov a k poznávaniu chronologického modelu vývinu umenia - teda nie len literárneho.

VZDELÁVACÍ ŠTANDARD

Študent 8-ročného gymnázia sa od prímy po kvartu podrobnejšie oboznámi so zvukovou stránkou jazyka, slovnou zásobou, skladbou viet, tvorbou slov a zásadami slovosledu. Získa zručnosti pri tvorbe jednoduchého, odborného a umeleckého opisu, spozná základné vlastnosti funkčných jazykových štýlov, hlavne odborného a rečníckeho.

Na hodinách literatúry sa prakticky stretne s dobrodružnou beletriou, ľudovou tvorbou, autorskými rozprávkami, s rozhlasovými a filmovými rozprávkovými hrami a s vybranými dielami od staršej literatúry po súčasnú tvorbu.

Súčasťou práce s textom je zvládnutie základnej literárno-vednej terminológie.

2. stupeň 8-ročného štúdia (od kvinty po oktávu) sa viac-menej zhoduje s programom 4-ročného gymnázia.

Žiaci kvinty / 1. ročníka 4-ročného štúdia sa zaoberajú lexikológiou, morfológiou, administratívnym štýlom, v literatúre prechádzajú od starovekej až po romantickú tvorbu.

Sixta / 2. ročník 4-ročného štúdia sa venuje tvarosloviu, skladbe a publicistickému štýlu, v literatúre obdobiam realizmu a moderny.

Septima / 3. ročník 4-ročného štúdia analyzuje zvukovú a grafickú stránku slovenčiny, náučný štýl, úvahový a výkladový slohový postup, v literatúre texty avantgardy a medzivojnového obdobia.

Počas štúdia oktávy / 4. ročníka 4-ročného štúdia žiaci absolvujú rečnícky výcvik, aplikujú poznatky o rozprávacom postupe vo všetkých štýloch, získajú všeobecné vedomosti o jazyku, v literatúre analyzujú texty povojnového obdobia. Posledný ročník poskytuje aj priestor pre systematizáciu učiva.

ĎALŠIE FORMY ZVYŠOVANIA VÝSLEDKOV

K efektívnym formám výučby predmetu na Súkromnom slovanskom gymnáziu patrí preferovanie samostatnej práce žiaka - hlavne formou seminárnych prác (referátov). Študenti sú motivovaní literárnymi a recitačnými súťažami, v ktorých dosahujeme pekné úspechy. Okrem toho naši žiaci využívajú bohatú ponuku bratislavského kultúrneho života a zúčastňujú sa na literárnych besedách, krstoch kníh pôvodnej tvorby, navštevujú divadelné i filmové predstavenia s následnou diskusiou na hodinách literatúry. Ku zvyšovaniu atraktívnosti predmetu neodmysliteľne patrí aktualizácia poznatkov - priebežné informovanie o aktuálnych udalostiach v slovenskej aj svetovej literatúre.

Cudzie jazyky:

S rozvojom medzinárodnej spolupráce Slovenska i stúpajúcimi nárokmi na komunikáciu a spoluprácu medzi jednotlivými štátmi vzrastá význam schopnosti dorozumieť sa prostredníctvom svetových jazykov, ako aj jazykov našich blízkych susedov.

Popri vyučovaní angličtiny, nemčiny, francúzštiny a španielčiny naša škola ponúka aj voľbu chorvátčiny, poľštiny i ruštiny, má dlhoročnú skúsenosť s výučbou slovinčiny a reálne uvažuje aj o zavedení češtiny. Práve široká paleta slovanských jazykov zaručuje našej škole jedinečnosť spomedzi všetkých gymnázií SR.

Výučba jazykov je zameraná na to, aby si ich žiaci osvojili ako nástroj dorozumenia. Počas štúdia získajú základy ústnej a písomnej komunikatívnej kompetencie, pričom sa kladie dôraz na ústne zvládnutie rečových situácií frekventovaných v bežnom živote a na čítanie s porozumením - ako významného prostriedku celoživotného vzdelávania. ( Pri neslovanských jazykoch je zabezpečená diferencovaná úroveň ich vyučovania - začína sa s tzv. 1. neslovanským jazykom a až neskôr, minimálne po jednom roku, k nemu pribudne ľubovoľne volený 2. neslovanský jazyk.)

Zo všetkých jazykov žiaci získavajú tiež vedomosti o danej krajine z oblasti histórie, geografie, umenia i literatúry. ( Tá sa viac preferuje pri slovanských jazykoch.) Ďalej nadobúdajú schopnosti prekladať hovorové, umelecké i publicistické texty a zvládajú samostatnú tvorbu textov vo vyučovanom jazyku. Všetky tieto zručnosti a vedomosti sú potrebné na realizáciu komunikatívneho cieľa.

Práve dnes je však dôležitý ešte jeden fakt - vyučovanie cudzích jazykov formuje u žiakov interkulturálne kompetencie, chápanie a rešpektovanie vzájomnej odlišnosti medzi ľuďmi, rozvoj tolerancie, rešpektovanie iných kultúr a tradícií. Takýmto spôsobom upevňuje vyučovanie jazykov morálne vlastnosti potrebné pre život v demokratickej spoločnosti a prispieva k rastu kultúrnej úrovne žiakov.

ANGLICKÝ JAZYK

Anglický jazyk sa na našej škole teší veľkému záujmu. Tí, ktorí si ho nezvolia hneď na začiatku štúdia ako prvý, často si angličtinu vyberú ako druhý neslovanský jazyk v ďalších ročníkoch. Vyučuje sa najnovšími metódami, aké sa toho času na Slovensku používajú. Medzi tieto iste patrí aj projektová práca, ktorá rozvíja tvorivosť, má silný motivujúci charakter a intenzívne prispieva k upevneniu vedomostí.

Vďaka projektovej práci sa žiaci môžu aktívne zapájať do mnohých prehliadok a súťaží ako Európa v škole alebo olympiáda z anglického jazyka.

Učebné osnovy žiaci zdolávajú pomocou rôznorodých materiálov, učebníc (hlavne Projects a Headway) a slovníkov, ktoré sú väčšinou z vydavateľstva Oxford University Press a Longman. Obľúbené sú aj iné zdroje ako beletria alebo časopisy Hello a Friendship. Audiovizuálna technika sprostredkúva kvalitné spracovanie jednotlivých tematických oblastí a kontakt so slovnou zásobou a frazeológiou každodenných životných situácií. Používanie video techniky je tiež nenahraditeľnou pomôckou pre prezentáciu reálií anglicky hovoriacich krajín. Dramatizácia kratších textov sa bežne robí takmer v každom ročníku, čo je medzi žiakmi obľúbený spôsob osvojovania si anglického jazyka. V súčasnosti je nám blízka myšlienka zorganizovať aj prehliadku malých divadelných útvarov v rámci školy a neskôr sa zapojiť do podobných akcií na celomestskej úrovni, ktoré pravidelne prebiehajú v divadle West.

Pre ďalšie zvyšovanie motivácie vo výučbe anglického jazyka, ako aj upevňovanie svojich vedomostí prostredníctvom konverzácie napomáha program partnerstva škôl. Tento program umožňuje výmenu študentov medzi školami zo Slovenska a Belgicka. Prvé kontakty medzi študentmi sa uskutočňujú cez internet, ktorý zabezpečuje rýchle zasielanie a príjem elektronickej pošty. Samotný študijný pobyt potrvá desať dní na Slovensku s cieľom predstaviť belgickým študentom Slovensko - študenti sa sami pripravujú na prezentáciu miest, ktoré navštívia s hosťami, a potom nasledovne strávia desať dní v Belgicku so zámerom spoznať históriu, kultúru a reálie tejto krajiny. Počas celého projektu sa bude komunikovať výlučne v anglickom jazyku, čo umožňuje našim študentom vyskúšať si angličtinu priamo v daných situáciách. Záverečnou prácou celého študijného pobytu bude brožúra o náplni pobytu, videokazeta prezentovaná na škole ako aj informácie zobrazené na našej internetovej stránke školy. Týmito metódami vyučovania angličtiny napĺňame predstavu o modernom Európanovi, ktorý chápe anglický jazyk ako esperanto medzi národmi.
_____________________________________________________________________________

Informatika:

Predmet sa povinne vyučuje na našej škole v kvarte osemročného štúdia a v prvom ročníku štvorročného štúdia s dotáciou dve hodiny týždenne, v treťom ročníku diaľkového štúdia s dotáciou tri hodiny mesačne. Obsahom predmetu je oboznámenie sa so základnými pojmami používanými v oblasti výpočtovej techniky, operačný systém Windows 98, MS Office 97 (Word, Excel).

Skôr, ako začnú žiaci pracovať s počítačom, naučia základné pojmy, rozoznajú jednotlivé časti počítača a ich funkciu.

Prostredníctvom operačného systému Windows 98 sa naučia ovládať počítač - komunikovať s ním, naučia sa pracovať s klávesnicou a s myšou, ktorá je dnes neoddeliteľnou súčasťou každého počítača. Žiaci spoznajú rôzne médiá na prenos informácií, ako sú disketa, CD, médium počítačovej siete - kábel.

V programe Word sa naučia vytvárať vlastné textové súbory obohatené grafikou, tabuľkami, grafom, pracovať s panelmi nástrojov.

V programe Excel získajú vedomosti potrebné na prácu s tabuľkami, grafmi, funkciami a vzorcami. Prostredníctvom vlastných naprogramovaných vzorcov si vytvoria jednoduché programy.

Žiaci pracujú buď individuálne, alebo vo dvojiciach za počítačom. Nové poznatky, ktoré priebežne získavajú, si upevňujú aktívnou prácou s počítačom. Riešia zadané úlohy, v ktorých sa vyžaduje istý stupeň predstavivosti, fantázie a tvorivého myslenia. Hodnotené sú ich vedomosti a zručnosti a to rôznymi formami.

Študenti diaľkového štúdia majú obsah informatiky zúžený z časových dôvodov, pričom sa program Excel nepreberá.

Na efektívne zvládnutie obsahu predmetu nám slúžia výkonné počítače. Na rozvoji ďalšieho hardwarového vybavenia učebne sa neustále pracuje. V súčasnosti sú rozšírené naše možnosti i o prístup k internetu. Žiaci majú možnosť v rámci nepovinného predmetu informatika získať ďalšie vedomosti pri práci s databázou, tvorbou www stránky a najnovšie aj o práci na internete.
______________________________________________________________________________

Dejepis:

Dejepis ako spoločenská alebo humanitná veda má nezastupiteľné miesto vo výchovno - vzdelávacom procese. Je predmetom, ktorý má dve hlavné výchovné zložky:

Hlavným cieľom je vytváranie kritického myslenia, na základe ktorého by boli žiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny, v ktorej žijú, ale i medzinárodné podmienky ovplyvňujúce túto krajinu v minulosti a súčasnosti.

Žiaci sa s predmetom Dejepis stretávajú v dvoch základných cykloch:

Dejepisné vzdelávanie na SSG postupuje v rámci programu, ktorý bol len nedávno prezentovaný Radou Európy na konferencii Tolerancia v škole i mimo školy. Práve v tomto programe je dôraz kladený najmä na dejepisné vzdelávanie a jeho úlohy a význam pri integračných snahách SR do EÚ a budovaní tolerantných a korektných vzťahov v rámci integrovanej Európy.

Vyučovanie dejepisu na SSG vychádza z osnov vydaných Ministerstvom školstva, ďalej ich však dotvára. Najmä z dôvodu špecifického zamerania gymnázia na slovanské jazyky. Obsah dejepisného vzdelávania je upravený tak, aby sa utvoril aj väčší priestor pre dejiny slovanských národov.

Uskutočňuje sa klasickou formou vyučovacích hodín, ale taktiež formou exkurzií, návštev múzeí, či dejepisných vychádzok. Žiakom sa snažíme zabezpečiť besedy s rôznymi z historického hľadiska zaujímavými ľuďmi. Často využívame formu samostatnej práce žiakov /ročníkové práce/, kedy žiak musí preukázať schopnosti a zručnosti, ktoré si osvojil v priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu. V tejto fáze už učiteľ vystupuje viac - menej ako konzultant a práve táto forma práce je akousi predprípravou žiaka na ďalšie štúdium.

Pri hodnotení sa v kombinácii využíva slovné hodnotenie a klasifikácia. Čo je však dôležité nehodnotia sa len poznatky, aktivita, ale aj zručnosti a postoje žiakov.

Semináre zo spoločenských vied už tradične patria k najvyhľadávanejším. Seminár z dejepisu patrí k povinne voliteľným predmetom.

Žiaci na seminári prehlbujú svoje poznatky a zručnosti z oblasti histórie. Naučia sa pracovať s historickým materiálom, pramennými materiálmi, kriticky ich analyzovať, vytvárať si vlastné zargumentované názory a v ich duchu konať. Seminár si vo väčšine prípadov vyberajú žiaci, ktorí majú o históriu hlbší záujem a pripravujú sa na štúdium na vysokej škole resp. prijímacie pohori. Z tohto dôvodu sa na seminári z dejepisu venuje priestor najmä témam, ktoré v osnovách MŠ pre Dejepis stoja ”na okraji” /napr. Vývoj krajín tretieho sveta a ich vplyv na celosvetové dianie./

Na seminári z dejepisu sa hodnotí čiastková práca a schopnosť pracovať s pramennými materiálmi.

Výsledkom polročnej práce žiaka je seminárna práca na tému z určeného okruhu. Konkretizácia je na samotnom žiakovi. Hodnotí sa heuristická časť práce i samotné spracovanie. Všetko má vopred stanovenú formu. Takáto forma práce je taktiež prípravou pre ďalšie štúdium.

Seminárna práca je výsledkom samostatnej práce žiaka, učiteľ zohráva úlohu konzultanta. Seminárna práca predstavuje približne 60% z celkového hodnotenia žiaka.

Spoločenskovedný seminár je v podstate nadstavbovým pokračovaním predmetu Náuka o spoločnosti. Žiaci, ktorí si seminár zvolia v rámci ponuky výberových predmetov si tu rozširujú pojmový a poznatkový aparát zo spoločenskovedných disciplín. Seminár je členený do dvoch samostatných blokov:

Prvý blok vytvára nadstavba na spoločensko-vedné disciplíny:

SEMINÁR Z DEJEPISU

Seminár vytvára priestor na diskusiu o rôznych problémoch spoločnosti. Práve tu dochádza k vytváraniu alebo korekcii postoja. Pracuje sa formou aktivizačných metód alebo samostatných prác /esejí/


Druhý blok rozširuje učivo dejín myslenia. Pracuje sa formou textového seminára. Žiaci

pri štúdiu jednotlivých autorov čítajú vybrané state ich diel, ktoré analyzujú a porovnávajú.

Vytvára sa priestor venovať sa mysliteľom, ktorí z časového dôvodu nie sú zaradení v tématickych plánoch predmetu Náuka o spoločnosti. Žiaci sa stretávajú s inými rovinami filozofie: antropológia, sociálna filozofia, vzťahy filozofie a iných vedných disciplín napr. estetiky alebo etiky.

Žiaci si rozvíjajú svoje kritické myslenie. Majú možnosť zúčastňovať sa na rôznych diskusiách a programoch zameraných na niektoré vedné disciplíny. Hodnotí sa taktiež ich seminárna práca vypracovaná na nimi zvolenú tému.

Spoločenskovedný seminár je svojím zameraním určený žiakom, ktorí majú záujem o štúdium predmetov seminára na vysokej škole.
_____________________________________________________________________________

Dejiny umenia:

 Predmet dejiny umenia ako predmet esteticko-umeleckého zamerania sa vyučuje na škole od tercie v rozsahu jedna hodina týždenne a od kvinty dve hodiny týždenne. Pri štvorročnom štúdiu dve hodiny týždenne od prvého ročníka. Je rozdelený na dve časti a to na:

Ciele vyučovania
Cieľom predmetu je dať študentom komplexné teoretické vzdelanie v oblasti hudobnej aj výtvarnej kultúry. V nižších ročníkoch sa venuje dostatočný priestor hudobnej náuke a náuke o hudobných nástrojoch. V tercii a kvarte sa pri preberaní učiva postupuje tak, aby bolo aspoň čiastočne zhodné s dejinnou chronológiou.

Vzdelávací štandard
Osnovy oboch zložiek predmetu sú koncipované tak, aby sa študent bezpečne orientoval v obdobiach a štýloch reprezentovaných v umení ako takom a vedel sám prejaviť svoj názor na hudobné, či výtvarné dielo. Rozsah vedomostí by mal dosiahnuť úzku prepojenosť v súvislosti s literatúrou, dejepisom, či filozofickým náhľadom na dané historické obdobie.

Vedomosti, ktoré by mal študent nadobudnúť sú systematické, podľa dejinnej chronológie a zahŕňajú vývoj hudobného a výtvarného umenia od prvopočiatkov až po súčasnosť , vrátane muzikálu a ľahších žánrov v populárnej hudbe 20. storočia.

Súčasťou Dejín hudby je aj časť hodiny venovaná počúvaniu vážnej hudby prostredníctvom CD nosičov a oboznamovaním sa s okolnosťami vzniku diela, či s jeho programom.

Na základe toho je študent schopný rozoznávať podľa počutia hudobných ukážok druh hudby a jej štýlové zaradenie, rozoznávať jednotlivé hudobné nástroje.

Ďalšie formy zvyšovania výsledkov v predmete
Ako doplnok výučby dejín hudby je kontakt so živou hudbou a to: návšteva koncertov vážnej hudby, verejných generálok poriadaných Slovenskou filharmóniou, opier a baletov v Slovenskom národnom divadle, spevohry, muzikálov, čím sa umožňuje hudobný zážitok..

Dejiny umenia sú jedným z možných voliteľných maturitných predmetov. Pokiaľ sa študent rozhodne maturovať z predmetu, môže navštevovať aj seminár Dejiny umenia. Tu sa pedagóg venuje rozširovaniu vedomostí a do hĺbky rozoberá obsah učiva.

Náuka o spoločnosti:

Náuka o spoločnosti je predmetom, ktorý sa zaraďuje medzi spoločenskovedné disciplíny. Je to predmet, ktorý od roku 1989 dostáva ”novú tvár”.

Náuka o spoločnosti oboznamuje žiakov so základmi vybraných spoločenských vied.

Cieľavedome ovplyvňuje poznanie a konanie žiakov v duchu humanity, morálky a demokracie. Vedie žiakov k tomu, aby svojimi činmi a postojmi prejavovali občiansku aktivitu, aby si uvedomovali vzťah k sebe, svojim blízkym, národu a celej spoločnosti.

Žiaci získavajú základnú orientáciu v poznatkoch a osvojujú si prehľad štruktúry vybraných vedných disciplín.

Obsahom vzdelávania sú:

Na vyučovacích hodinách sa pracuje rôznymi metódami, využívajú sa najmä aktivizačné metódy : brainstorming, brainwriting, meta-plán, inscenačná metóda, situačná metóda. Snažíme sa tiež využívať diskusiu ako vyučovací nástroj.

Medzi ďalšie netradičné formy patria exkurzie, alebo účasť na podujatiach politologického charakteru.

Výchovno-vzdelávací proces tohto predmetu plne rešpektuje osnovy Ministerstva školstva a práve uvedenými metódami výučby napĺňame heslo humanizácie školského systému.

V hodnotení dochádza ku kombinácii slovného hodnotenia a klasifikácie. Ide nám o to, aby hodnotenie nenaplňovalo len svoju kontrolnú funkciu, ale aby získalo aj svoje ďalšie dimenzie. Výrazným prvkom systému hodnotenia je dohoda medzi učiteľom a žiakom, čím sa stanovili presné pravidlá, ktoré rešpektujú obe strany. Hodnotí sa aktívna účasť na hodine, vhodné prepájanie poznatkov s realitou, sledovanie dennej tlače a časopisov v súvislosti s témou. Žiak musí absolvovať 90% kontrolných prác a napísať jednu esej s tematikou učiva daného obdobia, kde musí sformulovať svoje názory a postoje. Dôležitú časť hodnotenia predstavuje sebahodnotenie žiaka, ktoré systematicky rozvíjame. Tým chceme dosiahnuť čo najvyššiu objektivitu.

Telesná výchova je súčasť výchovy a vzdelávania žiakov našej školy. Povinný vyučovací predmet je špecifický svojím zameraním na cieľavedomé telesné, funkčné a pohybové zdokonalenie detí a mládeže, čím prispieva k upevňovaniu zdravia, k zvyšovaniu telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Poskytuje základné teoretické a praktické telovýchovné vzdelanie z vybraných odvetví telesnej výchovy a športu. Pomáha odstraňovať nedostatky u zdravotne oslabených žiakov. Plní významnú kompenzačnú a motivačnú funkciu. Utvára kladný vzťah k pohybovej aktivite, k telesnej výchove a k športu. Výrazne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov uplatňovaním olympijských ideí v telovýchovnej a športovej činnosti. Pomáha hľadať a rozvíjať pohybovo nadaných žiakov.

Vzdelávací štandard

Obsah vyučovacieho predmetu telesná výchova na našej škole tvorí systém pohybových aktivít, poznatkov, pravidiel, záujmov a ďalších hodnôt. Rozlišuje osobitosti chlapcov a dievčat, aplikujú sa v ňom tradičné aj netradičné druhy športov a cvičení. Učebné osnovy vychádzajú z trojhodinovej týždennej dotácie pre telesnú výchovu, minimálnej pre splnenie cieľov a naplnenie obsahu základného učiva. Učivo predmetu sa diferencuje na základné a výberové.

Základné učivo je záväzné. Reprezentuje približne 60 % obsahu, ktorý zahŕňa:

Výberové učivo je zamerané na rozšírenie ponuky pohybových aktivít zo základného učiva. Obsah výberového učiva sa určí podľa záujmov a potrieb žiakov, podmienok školy, jej tradícií, špecializácie učiteľa a predstavuje 40 % z obsahu telesnej výchovy. Pracuje sa s diferencovanými skupinami individuálne so žiakmi, realizuje sa kruhový tréning. Progresívnou formou je problémové a programové vyučovanie, ktoré zvyšujú úroveň osvojenia pohybových zručností a aktivitu žiakov vo vyučovacom procese. Na zvýšenie úrovne telesnej zdatnosti je vhodné využívať formu domácich cvičení.

Vzhľadom na diferencované materiálne a priestorové podmienky školy učitelia TV prispôsobili učivo TV konkrétnym podmienkam a pristupujú k vymedzeniu obsahu ako k otvorenému systému, t.j. dopĺňajú ho, prípadne i redukujú, a to v závislosti od vlastných podmienok, záujmu žiakov, miestnych tradícií a ďalších potrieb, ale vo vzťahu k základným cieľom.

Súčasťou TV sú aj účelové cvičenia, ktoré sa organizujú v štvorročnej forme štúdia v prvom a druhom ročníku, v osemročnej forme štúdia v prvých šiestich rokoch.

Žiaci majú možnosť poznať základný obsah a druhy turistiky, orientovať sa v prírode podľa turistických značiek a mapy, poskytovať prvú pomoc. Cvičenia v prírode formujú pozitívny vzťah k turistike a pohybovým aktivitám v prírode s ich celoživotným využitím. V siedmom ročníku osemročného štúdia a v treťom ročníku štvorročného štúdia sa uskutočňuje 3 - 5 denný samostatný kurz na upevnenie zdravia a ochranu človeka a prírody.

Lyžovanie sa organizuje formou 7- denných lyžiarskych kurzov v 3. a 5. ročníku osemročného gymnázia a v 1. alebo 2. ročníku štvorročného gymnázia.

Nepovinný predmet – pohybová a športová príprava naväzuje na základné plnenie celého telovýchovného procesu. Športovými hrami pestujeme u žiakov disciplínu v dodržiavaní pravidiel, rozvíjame cit pre kolektív, tvorivosť a emocionálnosť. Cieľom hier je aj formovanie vlastností osobnosti ako je sebaovládanie, cieľavedomosť, rozhodnosť, húževnatosť, upevňovanie odolnosti voči únave.

Hodnotenie a klasifikáciu v telesnej výchove realizuje učiteľ na základe aktivity žiaka, jeho pohybových schopností, záujmu o telovýchovnú a športovú činnosť.

Osobitné miesto vo vyučovacom procese TV zaujímajú moderné učebné pomôcky a didaktická technika. Pri vhodnom včlenení do hodín telesnej výchovy prispievajú k modernizácii vyučovania, k efektívnejšiemu a kvalitnejšiemu osvojovaniu poznatkov a pohybových zručností, motivujú žiakov, rozvíjajú ich aktivitu a samostatnosť. U učiteľov zas rozvíjajú iniciatívnosť a tvorivosť pri ich uplatňovaní, chápanú ako aktívny postoj k inovačným tendenciám v obsahovej prestavbe školskej TV.

Súčasťou zefektívnenia telovýchovného procesu je aj zapájanie žiakov do športových súťaží, organizovaných našou školou, Centrom voľného času ESKO a Metodickým centrom mesta Bratislavy.

Tradičným býva športový “Vianočný turnaj”, ktorý si organizujeme sami. Žiaci nižších ročníkov si svoju zručnosť overujú vo vybíjanej a žiaci vyšších ročníkov v športových hrách : vo futbale, volejbale, stolnom tenise. Do celého športového diania sa zapájajú aj učitelia našej školy.

Žiaci našej školy sa s chuťou a radosťou zúčastňujú na okresných kolách vo futbale, volejbale, basketbale, stolnom tenise, šachu a erobiku. I keď sme si z týchto turnajov neodniesli prvenstvo, neznamená to, že v budúcnosti nemôžeme byť prví aj my. Veď nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa!

Biológia:

 Biológia je súčasťou prírodných vied a svojim obsahom a cieľmi nadväzuje na poznatky predmetu prírodoveda (3.-4.roč. ZŠ) a predmetu prírodopis (5.-9.roč ZŠ). Vyučovanie biológie osemročného štúdia sa realizuje v dvoch cykloch s ročnou 66 hodinovou dotáciou (2 hodiny týždenne), z toho v nižších ročníkoch (1.- 4.roč.) je venovaných 5 hodín praktickým cvičeniam a vo vyšších ročníkoch (5.-7.roč.) s dotáciou 99 hodín ročne je jedna vyučovacia hodina týždenne určená na prácu s delenou triedou. Obsah a rozsah vyučovania na štvorročnom štúdiu je totožný so štúdiom vo vyšších ročníkoch osemročného štúdia a realizuje sa od druhého roka štúdia.

Cieľom vyučovania biológie je pochopenie prírody ako zdroja trvalo udržateľného života na Zemi a života ako najvyššej hodnoty. Dôležitou súčasťou vyučovania biológie je rozvíjanie analyticko-syntetickej zložky myslenia, schopnosti zovšeobecňovania a aplikácie teoretických poznatkov a vedomostí v bežnom živote..

Vzdelávací štandard smeruje k tomu, aby si žiak:

V 1.-2.ročníku osemročného štúdia je učivo zamerané na konkrétne prírodné celky (ekosystémy) a postavenie jednotlivých druhov organizmov v nich, s postupným prechodom na pochopenie ich vnútornej stavby. Štruktúra učiva umožňuje triediť a postupne prehlbovať poznatky s rešpektovaním systému a evolučného hľadiska.

V 3. ročníku sa orientuje učivo na biológiu človeka. Žiak získa poznatky o vývoji človeka, stavbe a funkcii ľudského organizmu ako celku, význame a činnosti orgánových sústav ich funkčných vzťahoch, o správnom životnom štýle, zdraví človeka a jeho ochrane. Učivo 4.ročníka oboznámi žiaka so základnými poznatkami o neživej prírode, o stavbe Zeme, stavebných jednotkách, geologických procesoch, geologických obdobiach vývoja Zeme. Na poznatky o procesoch prebiehajúcich v živej a neživej prírode nadväzuje učivo ekológie. Tento postup prispieva k formovaniu enviromentálneho vedomia a ekologického myslenia, tak dôležitého pre chápanie nevyhnutnosti ochrany životného prostredia.

Vo vyšších ročníkoch sú učebné látky usporiadané tak, že rastliny, živočíchy a ľudský organizmus je ponímaný komplexne od bunkovej úrovne cez anatómiu, morfológiu, fyziológiu, genetické zákonitosti, vývojové vzťahy až po ekologické vzťahy. Obsah učiva v jednotlivých ročníkoch prihliada tiež na medzipredmetové vzťahy s geografiou, fyzikou, chémiou, čím umožňujú ľahšie zvládnutie daného učiva.

Ďalšie formy. Pri laboratórnych prácach, ktoré sa realizujú ako súčasť vyučovania biológie rozvíjajú sa u žiakov manuálne zručnosti pri práci s biologickým materiálom, rozvíja sa schopnosť pozorovať a zaznamenať prírodné objekty a procesy. Žiaci sa učia formulovať závery z pozorovaných procesov a zovšeobecňovať nadobudnuté poznatky. Okrem práce s biologickým materiálom využíva sa na vyučovacích hodinách premietanie videofilmov, ktoré umožňuje sledovať procesy a javy obtiažne pozorovateľné. Vedomosti získané na hodinách aplikujú a upevňujú počas vychádzok a exkurzií. Samostatnosť, tvorivosť a vyjadrovacie schopnosti pomáha rozvíjať príprava na seminárne práce (projektov) s využitím dostupnej literatúry a nových informačných technológií, ako aj príprava na biologickú olympiádu, ktorej súčasťou sú laboratórne práce, poznávanie rastlín, živočíchov a príprava projektu.

Fyzika:

Obsahom predmetu je spoznávanie prírodných javov a zákonov či už priamym pozorovaním, alebo nepriamo, sprostredkovane aktívnym vnímaním učiteľovho výkladu. Žiaci majú možnosť objasňovať pozorované javy, vysvetľovať činnosť jednoduchých zariadení, naučia sa používať fyzikálne vzorce pri riešení úloh.

Keďže na našej škole prebieha osemročné, štvorročné a diaľkové štúdium, je tomu zodpovedajúco rozdelený aj obsah predmetu.

V rámci osemročného štúdia sa fyzika začína na našej škole vyučovať v sekunde s dotáciou dve hodiny týždenne v každom ďalšom ročníku. V sekunde až kvarte žiaci spoznávajú fyzikálne zákony, spoznávajú niektoré fyzikálne veličiny, získavajú fyzikálnu terminológiu, ktorá im umožňuje naučiť sa vyjadrovať pri opise fyzikálnych javov. V kvinte až oktáve sa nadväzuje na nadobudnuté vedomosti z nižších ročníkov s cieľom ich ďalšieho prehĺbenia a rozšírenia. Neoddeliteľnou súčasťou hodín fyziky je i riešenie fyzikálnych úloh či už kvantitatívnych alebo kvalitatívnych, využívanie rôznych spôsobov a metód výkladu s použitím názorných učebných pomôcok a didaktickej techniky. Žiaci majú možnosť zapojiť sa do rôznych fyzikálnych súťaží: Fyzikálna olympiáda, Korešpondenčný seminár, Pikofyz atď. Žiaci sa do uvedených súťaží hlásia dobrovoľne, zmerajú si vlastné schopnosti a vedomosti a zároveň si ich porovnajú so svojimi rovesníkmi z iných škôl. Niektorí žiaci už získali i náležité ocenenie.

Vo štvorročnej forme štúdia sa fyzika vyučuje v každom ročníku s následnou dotáciou počtu vyučovacích hodín:

Predmet nadväzuje na obsah fyziky zo ZŠ, poprípade sekundy až kvarty osemročného gymnázia. V prvom ročníku začíname mechanikou, cez energiu a príslušné fyzikálne zákony sa postupne dostávame k mechanike tuhého telesa a kvapalín, v závere roku zakončíme štúdium fyziky gravitačným poľom. V druhom ročníku sa v prvej polovici roku zaoberáme kinetickou teóriou stavby látok, termodynamikou, ideálnym plynom, povrchovou vrstvou kvapaliny, skupenstvami látok a príslušnými fyzikálnymi zákonmi. V druhom polroku spoznávame zákonitosti v elektrickom poli, elektrický prúd v kovoch, elektrolytoch a v plynoch.

V prvom a v druhom ročníku v rámci cvičení riešime fyzikálne úlohy a pokiaľ nám to dovoľujú možnosti školy, vykonávame praktické cvičenia.

V treťom ročníku sa najskôr žiaci bližšie zoznámia so stacionárnym a nestacionárnym magnetickým poľom, ďalej nasledujú mechanické a elektromagnetické kmity, ktoré sú základným stavebným pilierom vedomostí k pochopeniu mechanického a elektromagnetického vlnenia, ktorým fyzika v tomto ročníku končí.

Vo štvrtom ročníku začíname optikou, ktorá nadväzuje na vedomosti žiakov o elektromagnetickom vlnení z predchádzajúceho ročníka. Na optiku veľmi úzko nadväzuje kvantová fyzika. Poslednou časťou sú jadrová fyzika a astronómia.

Z uvedeného vyplýva, že žiaci počas tohoto základného kurzu fyziky získajú široké spektrum vedomostí z rôznych oblastí, čím majú kvalitný základ pre ďalšie štúdium.

Vedomosti žiakov sú hodnotené za ústny prejav formou odpovede pri tabuli, odpoveďou z miesta pri frontálnom skúšaní, za samostatnú písomnú prácu, alebo test. Ďalej hodnotím aj ich tvorivý prístup k riešeniu problémov a logické myslenie.

V diaľkovom štúdiu, ktoré začína na našej škole tretím ročníkom sa fyzika taktiež vyučuje a to ako v treťom, tak i vo štvrtom ročníku. Obsah predmetu je ten istý, ako pre tretí a štvrtý ročník denného štúdia, čo je vyššie uvedené. Keďže je tu znížená dotácia počtu vyučovacích hodín, používam iné spôsoby a metódy výkladu v porovnaní s denným štúdiom.

Geografia:

Geografia – náuka o krajinnej sfére patrí k najstarším vedám na svete. Vznikala z praktických potrieb človeka poznať prírodnú krajinu v ktorej žil.

Za prvé geografické poznatky vďačíme národom starovekého východu, najmä Mezopotámie a Egypta. Prevzali ich staroveký Gréci, doplnili a utvorili z nich ucelenú sústavu. Úhrn vtedajších poznatkov o Zemi podal Eratostenes vo svojom diele Geógrafika. V jeho diele pokračoval rímsky vedec Strabón, prvý veľký cestovateľ. Opisoval krajiny z topografického, etnografického a politicko-historického hľadiska. Najvýznamnejším predstaviteľom antickej matematickej geografie bol Ptolemaios, ktorý postavil súpis bodov na zemskom povrchu s ich geografickými súradnicami a s návodom na zhotovenie mapy Zeme.

Dedičstvo antickej geografie sa naďalej rozvíjalo v arabskom kultúrnom svete. V 15. storočí sa začína renesancia geografie v Európe, keď taliansky humanisti začali študovať a prekladať diela antických geografov. Opäť bol prijatý názor o tom, že Zem je guľatá a v súvislosti s tým sa zrodili aj objavné cesty do Ameriky, do Indie a uskutočnila sa prvá plavba okolo sveta (1519-1522).

Geografia v tomto období predstavovala jedno z najdôležitejších odvetví poznania. Poskytovala informácie o prírodnom bohatstve rôznych krajín, obchodných cestách a trhoch pre potreby rodiaceho sa kapitalizmu. Geografia plnila vtedy hlavne informačnú funkciu, mala prevažne opisne-regionálny charakter, zároveň nastal prudký rozvoj kartografie. Všetky tieto poznatky zhrnul B. Varenius v diele Geographia generalis – Všeobecná geografia. Nasledujúci vývoj priniesol úspechy v mapovaní jednotlivých častí Zeme, boli položené základy ekonomickej geografie.

Novodobá geografia vzniká koncom 19. a začiatkom 20. storočia, vzrastajú požiadavky na využívanie prírodných zdrojov. To podporovalo rozvoj špecializovaných terénnych výskumov (geologických, hydrologických, pedologických a najmä biogeografických) a v súvislosti s nimi aj intenzívny rozvoj rôznych geografických odborov. Rozvoj biogeografie podnietil komplexný fyzickogeografický výskum.

V 20. a 30. rokoch nášho storočia sa dokončilo poznávanie bielych miest na mape sveta, hlavne v polárnych oblastiach, ale aj centrálnych územiach Austrálie a v povodí Amazonu.

Pokrok geografie už nebol spojený s objavovaním nových území, ale s podrobným štúdiom “starých”, často už známych oblastí. Tento smer sa rozvíja aj dnes.

Počas vyše dvoch tisícročí existencie geografie sa teda uskutočnili tieto významné zmeny :

Dnešná geografia je systém geografických vied, z ktorých mnohé majú veľmi úzke vzťahy s príbuznými negeografickými vedami, napr. s geológiou, hydrológiou, sociológiou, urbanizmom, ekonómiou atď.

Pretože objekt geografie je veľmi zložitý systém, zložitá je aj pozícia geografie v systéme vied. Geografiu možno začleniť do vzájomného prieniku prírodných, spoločenských, technických a geometrických vied.

Časová dotácia hodín vyučovania geografie je v jednotlivých ročníkoch rozdielna.

štvorročné štúdium :

1. ročník – 2 hodiny/týždeň
2. ročník – 2 hodiny
4. ročník – 1 hodina – seminár
spolu : 5hodín + 2 hodiny

osemročné štúdium :

prima - 2 hodiny
sekunda - 2 hodiny
tercia - 1 hodina
kvarta - 2 hodiny
kvinta - 2 hodiny
sexta - 2 hodiny
septima - 1 hodina
oktáva - seminár

Objektom štúdia geografie je krajinná sféra, ktorá pozostáva z prírodného prostredia, ľudskej spoločnosti a ich vzájomných interakcií. Vzhľadom na tento zložitý systém sa geografia delí na niekoľko geografických vied, ktoré skúmajú jednotlivé komponenty daného objektu.

V 1. ročníku štvorročného štúdia a v príme a kvinte osemročného štúdia sa žiaci stretávajú so štyrmi časťami geografie a to planetárnou geografiou, kartografiou, fyzickou a humánnou geografiou.

Planetárna geografia, ktorej objektom je Zem, slnečná sústava a vesmír sa zaoberá štúdiom tvaru, veľkosti a pohybov Zeme, ich geografických dôsledkov, postavením Zeme v Slnečnej sústave i vo vesmíre. Cieľom štúdia je poskytnúť žiakom základné poznatky vyplývajúce z tvaru Zeme, jej postavenia v slnečnej sústave, a z pohybov Zeme. Ukázať diferenciáciu prírodných podmienok na Zemi a tým aj podmienenosť života.

Kartografia študuje zemský povrch, rieši úlohy konštrukčného obsahu, použitia a vývoja máp. Cieľom štúdia je naučiť žiakov uvedomele čítať mapu, vedieť interpretovať jej obsah, rozumieť mierke, naučiť sa základy tvorby mapy a panoramatického náčrtu krajiny. Práca s mapou pomáha rozvíjať logické a abstraktné myslenie u žiaka.

Fyzická geografia sa zaoberá štúdiom jednotlivých prírodných komponentov krajinnej sféry, ale aj štúdiom zložiek ako komplexného celku fyzickej geografie. Žiak štúdiom získava základné poznatky z jednotlivých geografických vied, vie vyvodiť vzťahy medzi čiastkovými sférami krajiny na Zemi a ich vzájomné ovplyvňovanie, dokáže analyzovať tematické mapy, využíva medzipredmetové vzťahy. Mal by vedieť zhodnotiť význam krajinného prostredia pre človeka, príčiny a následky poškodenia prírodnej časti Zeme.

Vzťahy medzi človekom, jeho rozmiestnením, štruktúrou na jednej strane a prírodným prostredím na strane druhej, rôzne ľudské aktivity (ekonomické i neekonomické) vo vzťahu k prírodnému prostrediu aj vo vzťahu k rozloženiu obyvateľstva a jeho štruktúre študuje Humánna geografia. Objektom jej štúdia je teda socio-ekonomická geografia. Žiaci by mali pochopiť socio-ekonomické vzťahy ako podmienený navzájom prepojený systém, mali by chápať vplyv prírodného prostredia na človeka a jeho aktivity a naopak.

Obsahom štúdia geografie v 2. ročníku štvorročného štúdia a v sekunde, tercii a sexte osemročného štúdia je regionálna geografia sveta a Slovenskej republiky.

Náplňou štúdia Regionálnej geografie je geografická krajina. Študuje vzájomné vzťahy medzi prírodnými zložkami krajinnej sféry, človekom a jeho aktivitami. Smeruje k priestorovej diferenciácii krajinnej sféry, snaží sa o systematizáciu poznatkov fyzickej geografie a socio-ekonomickej geografie, vymedzenie regiónov. Štúdiom tejto časti geografie žiak získava zručnosť pri orientovaní sa na mape, pomocou mapy vie podať komplexnú charakteristiku rôznych krajín sveta, zhodnotiť negatívne zásahy ľudskej činnosti na životné prostredie jednotlivých krajín.

Geoekológia a environmentalistika je posledná časť geografie s ktorou sa žiak stretáva počas gymnaziálneho štúdia v 4. ročníku štvorročného štúdia a v tercii a septime osemročného štúdia. Hlavným cieľom štúdia je pochopenie krajiny ako zložitého hybridného časovo – priestorového systému, v ktorom integrujú jednotlivé zložky : horniny, ovzdušie, vodstvo, pôda, rastlinstvo, živočíšstvo, človek a jeho aktivity na určitom území. Rozvíjať u žiaka zodpovednosť za ďalší vývoj Zeme a ľudskej spoločnosti v nej.

V poslednom maturitnom 4. ročníku a oktáve, ak chce žiak maturovať z geografie, volí si seminár z geografie. Náplňou semináru sú vybrané problémy z environmentalistiky, analýzy problémov, vyhodnocovanie poznatkov, zovšeobecňovanie, návrhy východísk na riešenie problému, opakovanie učiva z predchádzajúcich ročníkov a príprava maturitných tém.

Pri vyučovaní geografie sa používa množstvo metód a foriem, ktoré slúžia k zefektívneniu vyučovania. Uvedieme aspoň niektoré

metódy:

• metódy slovného prístupu : prednáška, rozprávanie, rozhovor, práca s učebnicou a iným dokumentačným materiálom,
• názorné metódy : demonštrácia názorných pomôcok, práca s kartografickým a štatistickým materiálom,
• praktické metódy : práca s v teréne s mapou, s buzolou a kompasom, grafické práce – tvorba plánu a mapy, merania v teréne.

formy :

Preverovanie vedomostí žiakov prebieha taktiež v rôznych formách ako sú samostatné práce, ústne skúšanie individuálne alebo hromadné, zapájanie sa do rôznych súťaží a olympiád, testy, hodnotenie referátov a seminárnych prác.

Žiaci reprezentujú školu na akciách, súťažiach a olympiádach súvisiacich s predmetom. Výsledkom úspešného a svedomitého štúdia geografie na gymnáziu je bezproblémové prijatie na štúdium geografie alebo príbuzného odboru na vysokých školách.

Chémia:

Chémia sa svojím obsahom zaraďuje medzi prírodovedné predmety. Vyučovanie Chémie ako nového predmetu sa začína vzhľadom na rozvoj abstraktného myslenia v 3. ročníku osemročného štúdia a plynulo pokračuje až do 8. ročníka s dotáciou 66 hodín ročne, teda 2 hodiny týždenne. Vo vyšších ročníkoch (5.-7. ročník) je jedna hodina týždenne venovaná práci s delenou triedou. Vyučovanie chémie štvorročnom štúdiu sa začína v prvom ročníku a svojim obsahom, cieľmi a rozsahom je totožné s vyučovaním chémie v 5.až 7. roč. osemročného štúdia.

Základným cieľom vyučovania chémie je pochopenie štruktúry a vlastností chemických látok a pochopenie významu týchto poznatkov v chemickom priemysle a bežnom živote s prihliadnutím na ich vplyv na zdravie a životné prostredie človeka.

Vyučovací proces smeruje k tomu, aby absolvent gymnázia

Učivo je usporiadané tak, že v prvých dvoch rokoch štúdia získa žiak základné poznatky zo všeobecnej, anorganickej chémie a chémie uhlíka, pričom si osvojí aj základy z chemického názvoslovia, chemických výpočtov a práce v chemickom laboratóriu. Obsah učiva rešpektuje zásadu od známeho k neznámemu, pričom sa uplatňujú aj medzi predmetové vzťahy s fyzikou a matematikou.

Vo vyšších ročníkoch nasleduje učivo, ktoré prehlbuje poznanie študenta z oblasti zloženia, štruktúry chemických látok a chemického deja, na ktoré plynulo nadväzuje učivo o anorganických látkach, doplnené základmi chemickej analýzy. Pri poznávaní anorganických látok, ich vlastností a reaktivity študent vychádza zo získaných poznatkov zo všeobecnej chémie, ktorých súčasťou je aj poznanie periodického zákona a periodickej sústavy prvkov. Štúdium všeobecnej a anorganickej chémie je ukončené na konci prvého polroku 6. ročníka, kedy sa začína s vyučovaním organickej chémie, chémie prírodných látok a základom biochémie. V záverečných častiach je venovaný priestor aplikácii z oblasti chémie bežného života, chemického priemyslu a ochrany životného prostredia.

Hodiny základného typu sú doplnené demonštračnými pokusmi, najmä v nižších ročníkoch, ktoré pomáhajú dotvárať žiakom predstavy o vlastnostiach a reaktivite chemických látok. Riešenie úloh (výpočty, chemické rovnice, názvoslovie chemických látok) sa realizuje podľa potreby, vo vyšších ročníkoch najmä na hodinách s delenou triedou. Na týchto hodinách sa uskutočňujú aj chemické pokusy a laboratórne práce. Práca na hodinách je doplnená taktiež prácou s chemickými modelmi, prácou s výpočtovou technikou a premietaním videofilmov s chemickou problematikou.

Literárno-dramatická výchova

 Literárno-dramatická výchova je predmet umeleckého zamerania, ktorý si žiak môže vybrať podľa vlastného záujmu. Mal by však spĺňať určité kritériá, ktoré sú nevyhnutné pre štúdium tohto predmetu.

Sú to predovšetkým predpoklady herecké, pohybové, hlasové, vzťah k divadlu, k literatúre a k poézii. Hlavným cieľom literárno-dramatickej výchovy je podporiť a rozvíjať individuálny talent každého žiaka, formovať dramatickú tvorivosť, predstavivosť a fantáziu. Súčasťou výučby predmetu je umelecký prednes poézie, prózy, štúdium jednotlivých hereckých postáv v rámci celej divadelnej hry, na ktorej sa podieľa kolektív. Žiaci zdokonaľujú svoj celkový umelecký prejav.

V oblasti praktického herectva sa oboznamujú so základnými postupmi hereckej techniky, ako aj hereckými akciami, vzájomnými hereckými reakciami, uvedomovaním si podtextu, vnútorného monológu, s charakteristikou a analýzou jednotlivých postáv. Súčasne žiak pracuje na svojom rečovom prejave z hľadiska odbornej techniky hereckej reči, na intenzívnom využití hlasového materiálu, na celkovom prejave z hľadiska fyziologického /správne držanie tela, spôsob chôdze v rámci hereckej akcie/, gestikulácii a mimike tváre. Dôležitý je proces vnútorného psychologického prežitia v súvislosti so schopnosťou vlastného citového prežitia danej hereckej postavy, ktorú žiak stvárňuje.

V oblasti tvorivej dramatiky sa rozvíja predstavivosť, obrazotvornosť, fantázia, pantomíma, napodobňovanie, celkový vonkajší a vnútorný výraz, herecký výkon, schopnosť samostatne tvoriť a vyjadriť sa, čo je posudzované i pri klasifikáciách.

Ďalšou dôležitou zložkou tohto predmetu sú poznatky z dejín divadla. Žiaci nadobúdajú vedomosti o počiatkoch divadelného prejavu z obdobia praveku a najstarších divadelných kultúr, z obdobia staroveku, o tom, ako sa divadlo vyvíjalo v období stredoveku, renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu až po súčasnosť.

Široký záber je venovaný osobnostiam a ich dielam z oblasti európskeho a svetového divadelníctva.

Literárno-dramtická výchova všestranne formuje mladého človeka, umožňuje mu presadiť sa v spoločnosti na základe vlastných umeleckých schopností, podporuje kultivovaný prejav a komunikatívnosť s ľuďmi.

Tento predmet úzko súvisí s voľbou ďalšieho štúdia na vysokých školách umeleckého zamerania.

Výtvarná výchova:

Výtvarný prejav človeka patrí od nepamäti k jeho základným prejavom. SSG v rámci rozvoja osobnosti a jeho tvorivosti zaradilo do študijného plánu blok umeleckých predmetov, ktoré sa vyučujú ako povinne voliteľné a žiaci majú pestrú škálu výberu. Jedným z týchto predmetov je aj Výtvarná výchova.

Cieľom predmetu je prostredníctvom aktívneho vnímania osvojovanie si výtvarného umenia cez výtvarnú aktivitu žiakov.

Úlohou výtvarnej výchovy je esteticky kultivovať osobnosť žiaka, jeho cítenie a myslenie, rozvíjať jeho schopnosti vnímať a hodnotiť umelecké dielo,
systematicky podporovať predstavivosť a obrazné myslenie, vytvárať zručnosti a schopnosti na formulovanie vlastnej výpovede v rozličných výtvarných druhoch a technikách.

Celé výchovno-vzdelávacie pôsobenie v oblasti výtvarnej výchovy sa sústreďuje do dvoch hlavných celkov:

Výtvarné činnosti

a/ zobrazovacie činnosti /štúdie a tématická kompozícia
b/ úžitkové práce
c/ úžitkové práce na ploche a v materiáli, priestorové vytváranie

II. Výtvarná kultúra

Tomuto celku sa na SSG venuje samostatný predmet Dejiny umenia

Hodiny vlastnej tvorby sú dotvárané návštevami rôznych výstav a galérií, akokoľvek sa dotýkajúcich výtvarného umenia. Žiaci rozvíjajú nielen svoje pozorovacie schopnosti a estetické cítenie, ale tiež kritické vnímanie.To majú podchytiť formou recenzie , ktorú po podujatí napíšu.

Veľmi špecifickou otázkou je hodnotenie. Na výtvarnej výchove výrazne prevažuje slovné hodnotenie. Je to vlastne forma diskusie o vyhotovených prácach v kruhu žiakov a učiteľa. Klasifikácia je v tomto prípade už len akýmsi doplnkom. O správnom nasmerovaní výtvarnej výchovy na SSG svedčia i umiestnenia žiakov v rôznych výtvarných súťažiach.